Pôvod Tai Ji Quan je za zahalený legendami. Za jeho tvorcu je považovaný taoistický pustovník Chan San – feng, žijúci v čase dynastie Ming. Wudang na severe provincie Hubei. Údajne bol oboznámený s praktikami taoistickej alchýmie – vnútorného elixíru (Neidan), ktoré vychádzajú z tradičnej čínskej medicíny a slúžia na kultiváciu tzv. Troch pokladov (základných substancií prítomných v ľudskom tele): Jing (životná esencia), Qi (vitálna energia) a Shen (duch – myseľ). K týmto praktikám, ktoré mali uviesť telo do stavu harmónie, patrili tiež dychové cvičenia spolu s fyzickými pozíciami a mentálnymi vizualizáciami. V roku 1459 bol Chang San – feng cisárom oficiálne prehlásený za Nesmrteľného a stal sa súčastou taoistického panteónu. Od tých čias figuruje jeho osobnosť v čínskej kultúre ako archetyp hrdinu a legendárneho mnícha-bojovníka.
Legenda o vzniku Tai Ji
Rozprávanie o tom, ako Chang San-feng vo Wudangských horách vytvoril nový vnútorný (mäkký) štýl bojového umenia využívajúci vnútornú silu ako protiklad k shaolinskému štýlu, ktorý využíva vonkajšiu (tvrdú) silu má viacero verzií. Podľa jednej z nich ho tomuto umeniu naučil sám taoistický boh vojny Zhenwu Dadi prostredníctvom snu, ktorý mu zoslal. Podľa inej verzie, tradovanej v rodine Yang, pozoroval Nesmrteľný jedného dňa na svojom dvore žeriava pri boji s hadom. Vták sa zniesol z výšky, roztiahol krídla a bil nimi ako vejárom, ale had vždy rýchlo uhol a krídla sa ho nedotkla. Aj keď žeriav útočil celou svojou silou a snažil sa hada udrieť, jeho snaha bola márna, had vždy bez problémov unikol. Táto ukážka princípov yin a yang urobila na Nesmrteľného veľký dojem a dokazovala, že poddajnosť je účinnejšia ako používanie tvrdej sily. Chang San-feng na základe tejto skúsenosti prepracoval systém celkom nového bojového umenia, ktoré nebolo postavené na vonkajšej sile, ale jeho sila vychádzala zvnútra.
Podľa tradície rodiny Yang odovzdal Chang San-feng svoje umenie žiakom v tejto línii: Wang Zongyue – Chen Zhoutong – Zhang Songxi – Jiang Fa. Posledný menovaný mal jediného žiaka, Chen Changxina, od neho sa jeho umenie naučil počas desaťročného štúdia Majster Yang Lu-chan, zakladateľ štýlu rodiny Yang. Spolu s umením rodiny Chen vytvoril „vnútorný box“ Chang San-fenga v Yang Lu-chanovom podaní unikátnu syntézu, ktorá sa v podobe Tai Ji Quan rodiny Yang odovzdáva v neznemenej podobe z generácie na generáciu až do súčasnosti.
Historici sa zrejme nikdy neprestanú hádať o tom, či Chang San-feng skutočne existoval alebo nie, a či mal alebo nemal podiel na vytvorení Tai Ji Quan. Ale na tom koniec-koncov nezáleží. Je dôležité uchovávať tradíciu pre ďalšie generácie. A legenda, aj keby bola braná len ako symbolické vyjadrenie podstaty umenia prekonávajúceho tvrdú silu poddajnosťou, bude vďaka svojej nadčasovej platnosti žiť naveky.
Taiji Quan rodiny Yang
Tai Ji Quan sa stal známym a uznávaným bojovým umením vďaka schopnostiam a tiež výuke zakladateľa Yang Tai Ji Quan – Yang Lu-chana. A predovšetkým vďaka úsiliu prvých troch generácií rodiny Yang sa Taiji rozšírilo v takej miere po celom svete. Línia rodiny Yang sa taktiež objavuje v troch z piatich najdôležitejších škôl Tai Chi (Taiji) v súčasnosti. Komunita cvičencov Taiji jednoducho tejto rodine vďačí za mnoho.
Yang Lu-chan (Yang Fu-kui), zakladateľ Yang Tai Ji Quan (Tai Chi Chuan) sa učil od Chen Chang-xina, mistra bojových umení z mestečka Chenjiagou v okrese Wen (provincie Henan). Chen Chang-xin bol expertom v umení svojej rodiny, nazývaným Pao Chui a taktiež študoval u Jiang Fa, ktorý bol žiakom Wang Tsung-yueha. V tejto linii je umenie Tai Ji Quan napojené na tzv. Vnútorný boxing (štýl) vytvorený Chan San-fengom.
